Lukostreľba ako olympijský šport

 

 

 

Lukostreľba sa medzi olympijské športy dostala v roku 1900 a aj v rokoch 1904, 1908 a 1920 tvorila súčasť olympijských hier. Na týchto štyroch hrách bolo možné, aby sa jeden strelec zúčastnil viacerých disciplín a tak získal viacero medailí. Najúspešnejší lukostrelec na olympiádach je Hubart van Innis z Belgicka, ktorý získal 6 zlatých a 3 strieborné medaily v rokoch 1900 a 1920. Potom, po 52 ročnej odmlke sa lukostreľba znova dostala medzi olympijské športy a na olympiáde v roku 1972 v Mníchove sa znova konala lukostreľba pre mužov a ženy v súťaži jednotlivcov. Zlaté medaily získali John Williams a Dareen Wilber z USA. Prvé súťaže pre družstvá sa konali na olympiáde v Soule v roku 1988.

Olympijské eliminačné rozstrely po prvýkrát predstavili v roku 1992 na olympiáde v Barcelone a mali veľký úspech. Lukostreľba, aby mohla ostať olympijským športom, sa musela stať priateľskejšia voči divákom. Tento nový formát predčil všetky očakávania a stal sa ozajstným olympijským športom, ktorý priťahuje množstvo divákov. Rozstrely o postup medzi najlepších 64 strelcov v sebe ukrývajú obrovské vzrušenie a emócie ako medzi mužmi, tak aj medzi ženami. Do tréningu sa musia zaradiť špeciálne postupy, aby bolo možné zdolať túto prekážku, pretože oproti doteraz zaužívanému systému kvalifikácie FITA, alebo double FITA v tomto systéme striehne množstvo foriem odlákavania pozornosti.

Ešte nikdy predtým nemalo možnosť vidieť v priamom prenose také množstvo ľudí lukostrelecké preteky, ako počas olympiády v Atlante v roku 1996. Iba v Belgicku sledovali asi 2 milióny ľudí počas 2 hodinového prenosu eliminačnú súťaž jednotlivcov a v Taliansku sledovali asi 4 milióny ľudí súťaž družstiev. V USA sa na 30 minút dostala lukostreľba do hlavného vysielacieho času. Na lukostrelecké súťaže sa predalo 54 680 lístkov. Lukostreľba na olympiáde v Atlante dokázala, že je skutočným olympijským športom, ktorý dokáže vyjadriť veľkú drámu a emócie.

Lukostrelecká súťaž je rozdelená do dvoch častí - kvalifikačnej a eliminačnej.

 

Kvalifikácia

 

Kvalifikačná časť nieje oficiálnou súčasťou eliminačných rozstrelov, ale je súčasťou olympijských hier. Kvalifikačná časť sa strieľa zvyčajne na tréningovom ihrisku a pozostáva zo 72 výstrelov na 70 metrov vo forme 12 sád po 6 šípov, pričom medzi 6. a 7. sadou je prestávka asi 15-20 minút.  Takto sa strelec prostredníctvom dosiahnutého výsledku zaradí do poradia od 1. po 64. miesto. Treba spomenúť, že všetkých 64 strelcov, ako medzi mužmi, tak aj medzi ženami si získalo oprávnenie štartovať na olympijských hrách svojimi výsledkami na majstrovstvách sveta, alebo nominačných pretekoch usporiadaných FITOU pred samotnými hrami.

Všetkých 64 mužov, tak isto ako aj 64 žien sa na základe svojho výsledku dostane do tabuľky, kde sú zoskupení do dvojíc. Strelec s najvyšším dosiahnutým výsledkom sa stretne so strelcom s najnižším výsledkom, to znamená 1. so 64., 2. so 63. atď. Tabuľka je rozdelená do 8 skupín po 8 strelcov. Tieto skupiny sú usporiadané tak, že sa nakoniec vo finále stretnú dvaja najlepší strelci. Samozrejme len za predpokladu, že nasledujúcich 5 rozstrelov každý z nich vyhrá. Preto je veľmi výhodné, keď v kvalifikačnej časti strelec dosiahne čo najlepší výsledok.

 

Eliminačné rozstrely

 

Olympijské eliminačné rozstrely sa skladajú z dvoch častí: z eliminačnej časti a z finálovej časti.

Treba si však všimnúť, že na olympiáde sa používa iný realizačný systém, než na svetových súťažiach FITA. Na eliminačných súťažiach prebiehajú rozstrely o postup medzi najlepších 32, 16 a 8 strelcov v súťaži jednotlivcov a v súťaži družstiev o postup medzi najlepších 8 a 4 družstvá.

 

 

Streľba v eliminačných rozstreloch pre jednotlivcov prebieha počas 18 výstrelov (3 sady po 6 šípov), v súťaži družstiev sú družstvá pozostávajúce z 3 strelcov, pričom každý z nich vystrelí 3 sady po 3 šípy, teda spolu 27 šípov. Od 1. apríla 2006 sa všetky eliminačné rozstrely strieľajú na 12 šípov, a to buď 4 sady po 3 šípy, alebo 2 sady po 6 šípov, pričom na každý výstrel má strelec 40 sekúnd. Na olympijských hrách sa všetky eliminačné rozstrely strieľajú systémom striedania sa strelcov.

Na súťaži jednotlivcov sa finálové rozstrely zvyknú nazývať aj štvrťfinálové, semifinálové, bronzové a zlaté. Každý rozstrel sa strieľa po 12 šípov, pričom každý strelec strieľa sa svoju terčovnicu, ktoré sú umiestnené vedľa seba v sériach po 3 šípoch a systémom striedania sa. Na každý výstrel má strelec 40 sekúnd. (Od 1. apríla 2006 sa týchto 40 sekúnd skrátilo na 30 sekúnd.)

Na súťaži družstiev strieľajú oba družstvá súčasne, pričom na olympijských hrách sa strieľa systémom striedania sa strelcov. Strelci môžu strieľať v ľubovoľnom poradí, ale každý z nich môže vystreliť iba 2 šípy.

Cieľom odlišného systému streľby na olympijských hrách je to, aby sa lukostreľba stala zaujímavejšou pre divákov a poskytla im ešte viac napätia.

 

Stratégia na rozstreloch

 

V eliminačných rozstreloch na majstrovstvách sveta vystrelia strelci 3 sady po 6 šípoch súčasne a to, že ktorý z nich strieľa ako prvý nerozhoduje iba vo finálových rozstreloch. Ale aj tak je dôležité si postaviť svoju stratégiu pred každou súťažou. Na určitej úrovni je výhodnejší rýchly výstrel.

Vo finálových rozstreloch  strieľajú strelci 4 sady po 3 šípoch a to striedavo. Na každý výstrel má strelec 40 sekúnd. Akonáhle prvý strelec vystreli svoj šíp a jeho výsledok sa zobrazí na tabuli, zaznie akustický signál a začína sa 40 sekúnd pre druhého strelca. Tento postup sa opakuje až kým každý strelec nevystrelí svoje 3 šípy.

Až donedávna sa pri rozhodovaní o poradí strelcov používalo hádzanie mincou. Strelec s vyšším výsledkom, ktorý strieľal na terčovnici vpravo mal právo využiť hod mincou. Víťaz mal právo rozhodnúť o poradí prvých troch výstrelov.

Ale 1. apríla 2004 sa to zmenilo takto:

O tom, kto začne rozstrel rozhodne ten strelec, ktorý na kvalifikácii dosiahol vyšší výsledok. Strelec, ktorý má menší kumulovaný výsledok, začne nasledujúci rozstrel.

Môžeme si predstaviť, akou výhodou je možnosť rozhodnúť o tom, kto začne strieľať ako prvý. Ale závisí to tiež na povahe strelca. Pre jedného môže byť výhodné, ako ho postavíme pred výzvu, iný môže kvôli tomu znervóznieť. Rozhodnutie strelca, či bude strieľať ako prvý, alebo ako druhý môže závisieť aj od poveternostných vplyvov, alebo od toho, ako dobre pozná svojho súpera. Skutočnosť, či strieľame prvý, alebo posledný, môže mať svoje následky, ale v každom prípade sa musíme pripraviť na obe možnosti.

 

Vyraďovacie rozstrely

 

Vyraďovacie rozstrely vyvolávajú oveľa väčšie emócie a práve kvôli tomu je vyvíjaný oveľa väčší psychický tlak na strelca, ako keby strieľal na kvalifikácii. Pri vyraďovacích rozstreloch si je strelec vedomý toho, že prišiel čas "náhlej smrti", že každá, hoci aj malá chyba môže znamenať prehru a tým aj koniec účasti na pretekoch. V prípade olympiády by to znamenalo zmarenie 4 ročnej prípravy, tvrdej práce a odriekania. Počas týchto rozstrelov je treba rátať s ešte väčším množstvom pozornosť odpútavajúcich vplyvov, ako počas základnej časti pretekov.

Medzi takéto radíme napríklad:

 

Ako sa pripraviť na eliminačný rozstrel?

 

V prvom rade si treba pripustiť, že na vás bude vyvíjaný psychický tlak a nemôžete očakávať, že sa budete cítiť komfortne v takejto situácii. Ale môžete sa naučiť odolávať takýmto situáciam a stať sa sebavedomejším. Ak ste si istý, že dokážete dostať zo seba to najlepšie ako po technickej, tak aj po fyzickej a mentálnej stránke, tak bude oveľa jednoduchšie zvíťaziť.

Ku stresu sa musíte priblížiť z inej stránky, napríklad musíte byť schopný prijať stres a rušivé vplyvy. Predtým ste skúšali sa celkom odizolovať od rušivých vplyvov pomocou rôznych techník, tak aby ste sa cítili ako v nejakom ochrannom obale, v ktorom na vás stres nemá dosah, ale to je v podstate nemožné a tak musíte použiť iný spôsob. Musíte pochopiť, že stres je celkom prirodzená súčasť streľby a musíte ju vedieť prijať a naučiť sa strieľať pod tlakom.

Napríklad ak bežíte k terčom a naspäť, tak aj tak musíte byť schopný trafiť do žltého, že ste zadychčaný a bolia vás svaly. Adopcia tejto úlohy je ťažká, ale ak dokážete prijať takéto chápanie, tak budete schopný oveľa ľahšie čeliť rušivým vplyvom a tlaku, ktorý je vyvíjaný na vás.

 

Príprava po fyzickej stránke

 

Lukostreľba je statickým športom a nevyžaduje si aeróbny tréning na vysokej úrovni, ale vyžaduje si vysokú úroveň koncentrácie počas dlhej doby. Zariadenia, ktoré merajú tep strelca a boli pripevnené na strelcov strieľajúcich na medzinárodných súťažiach ukázali, že tep často vystupuje až na 140 -160 úderov za minútu. Z toho vyplýva, že dobrá fyzická príprava nie je vôbec na škodu a môže byť dokonca prospešná. Preto dobrá fyzická príprava spolu so silnou mentalitou poskytuje pre lukostrelca dobré predpoklady. Fyzický tréning treba prispôsobiť športovému odvetvia a spotrebe energie a musí byť vytvorený pre každého jednotlivca osobitne. Ak bude strelec silný po fyzickej stránke tak bude aj mentálne odolný.

 

Príprava po technickej stránke

 

Každý šport ovláda také chápanie, že sa pokúsime svoju úlohu vykonať čo najlepšie. To vyžaduje triezve pochopenie biomechaniky a jej takú implementáciu, aby zohrávala kľúčovú rolu v technike. Musíte byť schopný vykonať každú činnosť aj podvedome, ako automatický pilot. Preto čím viac sa priblížite k dokonalej technike, tým menší bude predpoklad, že sa zrútite pod tlakom súťaže. Správna technika je preto ešte dôležitejšie v olympijských súťažiach, kde je miera stresu najvyššia. Akýkoľvek technický nedostatok sa pod tlakom stresu ešte zvýši a vytvorí tak väčšie napätie v menších svalových skupinách. Pre tých strelcov, ktorí nestrieľajú dôsledne, streľba na kvalifikácii nemusí znamenať problém, ale určite budú mať problém pri vyraďovacích rozstreloch. Je to vďaka stresu a tlaku, ktorý je vyvíjaný na strelca, a ktorý zväčší každý menší problém. Takéto problémy môžu byť napríklad nedbalé umiestnenie tabu, problém so skĺzavaním spodného prsta, tras, nedôsledné časovanie, príliš kŕčovité mierenie, nakláňanie a kolísanie luku ...

 

Príprava po mentálnej stránke

 

Rozvíjanie duševných a mentálnych síl je v dnešnom športovom prostredí nevyhnutné. Tie časy, keď mohol športovec súťažiť na najvyššej úrovni bez toho, aby mal vypracovaný nejaký plán na mentálnu prípravu, sú už dávno preč.

Musíme prijať prítomnosť psychického tlaku. Všetci, čo už raz skúsili tlak na majstrovstvách sveta, alebo na olympiáde priznávajú, že je nemožné vytvoriť takéto prostredie na tréningu. Ale použitím rôznych metód sa dá docieliť stav veľkej obavy.

 

 

Niekoľko stratégií na odpútavanie pozornosti:

Toto je niekoľko spôsobov, ktoré používali psychológovia, tréneri a strelci, aby si posilnili svoje mentálne schopnosti.

Testuj sa často a prekračuj svoje hranice tak, aby si sa na tréningoch dostal z pohodlia. To je najlepší spôsob na to, ako si posilniť mentálne schopnosti. Postav sa voči nepohodliu pozitívne a snaž s ním zmieriť ako s nedeliteľnou súčasťou vývoja na vynikajúceho lukostrelca.

Možno to bude znieť zvláštne, ale lukostrelec, ktorý sa usiluje súťažiť na vrcholovej úrovni, ako napríklad na olympiáde, musí rozšíriť svoje hranice a svoju komfortnú zónu. Aby ste sa stali najlepšími, musíte urobiť niečo, čo prekoná všetkých na svete. To si vyžaduje, by ste sa na to odhodlali, musíte pre to niečo obetovať a hlavne to nie je určené pre vnútorne slabých.

Lukostrelec musí urobiť všetko pre to, aby si vybudoval správanie, ktoré prináša víťazstvo.

 

Podľa Total archery preložil  I. Lyócsa

 

Verzia pre tlač vo formáte PDF