Aký je tvoj štýl?

John Vetterli

Aký je tvoj lukostrelecký štýl?

Olympijský zvratný? Kladkový voľný? Historický? Barebow? Kušiarsky? Lovecký? Terčový?

Koľko lukostreleckých štýlov! A to  sme sa ešte ani nezmienili o rôznych ázijských štýloch.

Ku ktorému štýlu patríš?

Je to zvláštna otázka keď sa nad tým zamyslíš.

Lukostreľba je o jednej a iba o jednej veci. Dostať zašpicatený koniec šípa do terča. Hociakého terča.

Nuž tak prečo bolo vymyslených tak mnoho štýlov kvôli jednej jedinej úlohe? Je jeden štýl lepší, než ostatné?

Ja si myslím, že to záleží na tom, ktorý štýl používaš ty.

Doprajme si troška času a pozrime sa na jeden štýl trocha bližšie. Na olympijský zvratný štýl. Je to štýl, ktorý aj ja sám praktizujem a o ňom sa budem v tomto článku zmieňovať. Nie preto, že by som mal pocit, že je dôležitejší, než tie ostatné. Je to preto, lebo je to jediný štýl, ktorý dôverne poznám a viem o ňom poskytnúť zopár prehľadov a názorov.

Olympijský zvratný štýl je asi jedným z najzvláštnejších stýlov medzi lukostreleckými disciplínami. Je jediným štýlom, ktorý je povolený na Olympijských hrách. Zdá sa, že láka väčšinu lukostreleckých snobov. Elitárstvo je takmer predpokladom dokonca aj pred samotnou kúpou svojho prvého luku. Výbava je nehorázne drahá. Naše turnaje sa zdajú byť rozptýlené na najvzdialenejších a najnekonvenčnejších miestach na svete. Dokonca máme aj kód oblečenia. Kniha pravidiel FITA je tak komplikovaná, že musíte byť právnik, aby ste ju vedeli interpretovať. Hneď vedľa kušiarov sme asi najmenšia skupinka. Čo nám chýba v počte členov, to sme dohonili v počte sťažností, hádok a kriku pre veci, na ktorých vôbec nezáleží.

Nuž teda keď je okolo nás toľko negatívnych vecí, prečo to ešte stále robíme? Kto vie?

Možno je to preto, lebo je to zložité. Vyžaduje to veľa trénovania, aby sa človek mohol zúčastniť súťaže. Ak by to bolo jedoduché, robil by to asi každý.  A preto kladkový štýl (jednoducho si nemôžem odpustiť podpichnutie lukostreleckého snob.

Položme si jednu veľkú otázku: vážne tak záleží na štýle? A odpoveďou je: NIE !

Videl som niekoľko veľmi zvláštnych vecí, keď boli strelci z rôznych disciplín zmiešaní dokopy na turnaji. Bol som svedkom toho, ako strelec z olympijského luku odišiel z čiary a skončil súťaž len preto, lebo zistil, že bude zdieľať terčovnicu s kladkovým strelcom. To je maximálne snobstvo a egoizmus. Je to rovnako smiešne, ako rasizmus. Nie je to nič iné, ako lukostrelecká neznášanlivosť. Je to rovnaké, ako keby som skončil preteky len preto, lebo strelec vedľa mňa je inej rasy, opačného pohlavia, alebo má modré oči.

Na Svetovom lukostreleckom festivale v roku 2003 sa moja registrácia zamiešala a bol som zaradený medzi disciplínu Compound Open. Pozrel som si číslo terčovnice, kde mám strieľať, odišiel som na čiaru a keď sa súťaž začala, tak som zistil, že som jediný olympijský lukostrelec na čiare.

No a čo?

Strieľal som s touto disciplínou počas dvoch dní a umiestnil som sa na 15. mieste. Už bol skoro posledný deň pred finále, keď si toho organizátori všimli a preradili ma späť do olympijskej disciplíny. Počas súťaže som zachytil malý príznak zármutku zo strany niektorých kladkáčov, že budem strieľať s nimi, ale mne to veľmi nevadilo. Streľba je streľba. Nezáleží na tom v akej disciplíne súťaží strelec na susednej terčovnici. Nakoniec, všetci sme lukostrelci. Všetci sme ľudia.

Tak prečo sa škatuľkujeme do jednotlivých štýlov? Myslím si, že je to ľudská nátura zoskupovať sa podľa rovnakých myšlienok a zvykov.

Verím, že ak má lukostreľba ďalej rásť a prekvitať, tak my lukostrelci musíme vytiahnuť hlavy z piesku a povedať: "Ja strieľam z olympijského luku, ty strieľaš z kladkového luku. Teší ma, že ťa stretávam a povedz mi niečo o štýle tvojej streľby."

Všetci sa môžeme iba učiť jeden od druhého, pretože máme spoločný cieľ - zasiahnuť cieľ. Čo je nám po tom, ako to urobiť a aké náradie pri tom používame? Toto zvláštne odlišovanie sa nie je dobré pre nikoho. V skutočnosti môže byť aj vyčerpávajúce. Aké mrhanie časom a energiou si vyžaduje to stavanie si múrov okolo seba.

Keď som po prvýkrát strieľal na súťaži spolu s Davom Cousinsom, tak mi niekto povedal, kto to je. Ak by som vtedy nebol taký ignorant voči jeho streleckému štýlu,  keď som ho prvýkrát stretol, tak by som bol idiot. Je to skvelý chlapík so zmyslom pre humor, ktorý je chytľavý. Mohol som sa vtedy zachovať ako olympijský snob a nechať sa preregistrovať, ale vtedy by som nikdy nespoznal Dave-a. Bol by som tým, kto prehral tento obchod.

Niektorí ľudia, keď prídu strieľať do Salt Lake, tak sa divia, keď vidia mňa, Johna, olympijského strelca, ako spolupracujem so svojim novým tréningovým partnerom, Joe Asayom, kladkovým strelcom, terčovým majstrom sveta z roku 1991. Myslím si, že to musí byť zvláštny pohľad na dvoch chlapíkov, ktorí strieľajú dve extrémne odlišné strelecké disciplíny, ako spolu preberajú techniku streľby, mentálny tréning a celkovo životné problémy. Jeho luk má kolieska a môj nemá.

Viete, tam na druhom konci, v terčovnici sú iba šípy v terči a všetky vyzerajú rovnako.  Na streleckej čiare sú iba dvaja chlapíci, ktorí sa snažia stále zlepšovať.

Podľa The Glade preložil  I.Lyócsa

Verzia pre tlač vo formáte PDF